Oficiálna rozvojová pomoc Slovenskej republiky (ODA SR) v roku 2008 v prepočte 12 eur na obyvateľa. Veľa či málo? 12 euro. Suma, ktorú každý z nás minie za bežné maličkosti každodenného života. A pritom tak veľa, keď pomôžeme spoločne. Iným, vzdialeným, ale nepredstaviteľne trpiacim. Ale je to vôbec potrebné? Prečo to vôbec robíme? Spoluzodpovednosť za globálny rozvoj, záujem byť aktívnym subjektom medzinárodnej politiky a aktívnym členom komunity darcov...alebo čistá morálna povinnosť, pocit súcitu s inými ľudskými bytosťami? Alebo sa chceme zviditeľňovať, možno práve takto? A vôbec, načo to celé? Potrebujeme doma na cesty, nemocnice, školy, vedu, výskum...je toho veľa čo potrebujeme a budeme ešte potrebovať. Máme dávať, keď nám toľko chýba?
Slovensko ako jeden z 30 najvyspelejších štátov sveta, člen OECD, člen EÚ a iných relevantných medzinárodných organizácií poskytuje pomoc rozvojovým krajinám. Sme súčasťou snáh podieľať sa na riešení problémov sveta, či chceme alebo nie. Životné prostredie, chudoba, hlad, vojny, nestabilita, nelegálna migrácia, živelné pohromy, pandémie, choroby...a môžem pokračovať ďalších niekoľko strán. Život okolo nás, a vôbec, ale vôbec nemusíme ísť ďaleko. Tak teda, týka sa nás to, alebo nie? Ja si myslím, že áno, a nie ako morálna povinnosť, ale ako úprimná vôľa pomôcť. Veď priznajme si, veľmi sa nám páčilo (a vlastne stále aj páči v podobe peniažkov z EÚ), keď sme ešte do roku 2003 masívne dostávali rozvojovú pomoc od viacerých svetových donorov. A pozrime sa, kde sme. Pomohlo nám to. Zaradili sme sa medzi vyspelé krajiny sveta, ale to bol len začiatok. Naša rozvojová pomoc rastie, ale najmä, stali sme sa donorom. Významným krokom vpred bolo v roku 2007 zriadenie Slovenskej agentúry pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu http://www.slovakaid.sk. Agentúru zriadilo Ministerstvo zahraničných vecí SR, ktoré je koordinátorom slovenskej ODA.
Sme donorom a rozvojovú pomoc robíme radi, pretože jednoducho veríme, že je to správna vec. Vybrali sme si prioritné krajiny a sektorové priority, ktorým SR poskytuje pomoc. Medzi 4 sektorové priority patrí: 1. budovanie demokratických inštitúcií, právneho štátu, občianskej spoločnosti a mieru; 2. sociálny rozvoj vrátane zdravotníctva a vzdelávania; 3. ekonomický rozvoj - budovanie trhového prostredia, posilnenie makro-ekonomického prostredia, riadenie verejných financií, podpora malých a stredných podnikov a 4. rozvoj infraštruktúry s pozitívnym vplyvom na trvaloudržateľný rozvoj a ochranu životného prostredia. Programovými krajinami sú Afganistan, Keňa a Srbsko. Ako projektové krajiny sú definované: Albánsko, Bielorusko, Bosna a Hercegovina, Čierna Hora, Etiópia, Gruzínsko, Kazachstan, Kirgizsko, Macedónsko (FYR), Moldavsko, Mongolsko, Sudán, Tadžikistan, Ukrajina, Uzbekistan a Vietnam.
Výber nebol jednoduchý, menované krajiny pomoc potrebujú v rôznej miere a iným spôsobom, sú každá na inom stupni vývoja. A to je pre nás výzva, každej z nich zadefinovať to, čo im vieme dať najlepšie. Ostatne, všetky podrobnosti definuje dokument Strednodobá stratégia oficiálnej rozvojovej pomoci Slovenskej republiky na roky 2009 - 2013, s ohľadom na ciele ODA SR, ktoré určujú najmä zákon o oficiálnej rozvojovej pomoci č. 617/2007 Z. z. a Miléniové rozvojové ciele OSN, ku ktorým sa Slovensko prihlásilo. Tých krajín je dosť veľa, sektorov tiež dosť, ale našich skúseností, najmä z obdobia transformácie našej spoločnosti, tiež dosť. Okrem toho máme slušné know-how, ktorým disponujú naše NGO, ktoré si už overili jednak oni sami, že dokážu za malé prostriedky robiť zázraky, ale predovšetkým a hlavne stovky a stovky ľudí, ktorí z našich projektov, z 12 eur od každého z nás, majú lepší život.
O čo sme sa teda zaslúžili a čo sme za ten krátky čas dokázali? Doteraz viac ako 220 projektov za 25 mil. eur predložených a realizovaných slovenskými mimovládnymi alebo štátnymi organizáciami, podnikateľskými subjektami alebo samosprávami miest a obcí. Realizované projekty Slovak Aid, ako napr. solárna energia pre klinické centrum v Podgorici (Čierna Hora), zriadenie gastroenterologického centra v Kábule (Afganistan), Slovensko-srbský most (Srbsko), podpora medzietnického dialógu v Srbsku – Kosove, rozvoj ľudských zdrojov v školstve (Ukrajina), rozvoj vysokoškolského vzdelávania na základe demokratických princípov (Bielorusko), vybudovanie mlyna a pekárne (Sudán), a ďalšie významne pomohli príjemcom pomoci, zviditeľnili Slovensko, prehĺbili naše väzby s partnerskými krajinami, otvorili dvere pre etablovanie slovenských subjektov v zahraničí a vytvorili nové inštitucionálne a expertné kapacity na Slovensku. A nezabudla som. Pomohli sme...ľudským osudom.
Slovenská republika poskytla v roku 2008oficiálnu rozvojovú pomoc vo výške 65,4 mil. eur s podielom ODA/HND 0,102 %. Pre porovnanie v roku 2007 to bolo 54,8 mil. eur s podielom ODA/HND 0,093 %. V absolútnych číslach ide o nárast o 10,6 mil. eur, čo v percentuálnom vyjadrení predstavuje o 16,2 % viac ako v roku 2007. Poviete si, čo už len my, malá krajina s tak malým rozpočtom dokáže. Myslíte si teda, že je to málo? Alebo opačne, je to až veľa na to, čo si môžeme dovoliť a čo potrebuje doma? Alebo platí, že hodnotu prostriedkov určuje hodnota cieľa, na ktorý sa použije?
Rada sa vyjadrím k Vašim komentárom a otázkam. A možno spoločná diskusia nám dá ďalšie nové a inovatívne myšlienky a prístupy.
...obzvlášť v čase krízy, keď sú rozvojové krajiny ešte zraniteľnejšie a slabší sú ešte slabšími.
Komentáre
rozvojová pomoc
Pripájam sa k námietkam
Potešilo by, keby sa autorka článku pokúsila o odpoveď. Sama za seba a možno aj za MZV SR.
Veru, zaujímavá téma, ale vtedy, keď sa pracuje so skutočnosťou a nie
Ešte pár poznámok
Škoda, že tento článok unikol pozornosti v čase publikovania, a tak isto pozornosti unikol celý blog.
Možno aj preto, že článok zostal osamotený a že je viac chváľou politiky MZV než osobným vkladom a postojom blogerky.