Rozvojová pomoc – povinnosť alebo úprimnosť? Zištne či nezištne?
Veľa či málo? 12 euro. Suma, ktorú každý z nás minie za bežné maličkosti každodenného života. A pritom tak veľa, keď pomôžeme spoločne. Iným, vzdialeným, ale nepredstaviteľne trpiacim. Ale je to vôbec potrebné? Prečo to vôbec robíme? Spoluzodpovednosť za globálny rozvoj, záujem byť aktívnym subjektom medzinárodnej politiky a aktívnym členom komunity darcov...alebo čistá morálna povinnosť, pocit súcitu s inými ľudskými bytosťami? Alebo sa chceme zviditeľňovať, možno práve takto? A vôbec, načo to celé? Potrebujeme doma na cesty, nemocnice, školy, vedu, výskum...je toho veľa čo potrebujeme a budeme ešte potrebovať. Máme dávať, keď nám toľko chýba?